My, signatári tohto memoranda, vedomí si spoluzodpovednosti za osud slovenskej spoločnosti a z nej vyplývajúcej povinnosti zaujímať stanoviská ku kritickým otázkam vývinu a budúcnosti národa tak, ako to v minulosti - počínajúc najmä štúrovskou generáciou - robili naši otcovia, pokladáme za nevyhnutné vyhlásiť toto:
Existenčné otázky slovenského národa odchodom komunizmu nezanikli.
Po komunistickom systéme zostala v našom duchovnom vývine hlboká priepasť. Dve generácie boli odtrhnuté od národnej minulosti. Mnohí sa infikovali marxistickým materializmom a odvrátili sa od duchovného dedičstva otcov. Po prevratnej zmene r. 1989 sa Slovensko „otvorilo“ svetu a dnes konštatujeme, že marxistický materializmus mutoval na konzumný materializmus, duchovné vákuum vyplnil hospodársky asociálny a ideologicky protikresťanský neoliberalizmus.
Slovenská republika stráca existenčný hospodársky základ. Hospodárske stĺpy suverenity sú už takmer úplne v cudzích rukách.
Ľud, táto historická istota Slovenska – s výnimkou konglomerátu okolo Bratislavy – živorí. Inteligencia odchádza do bohatšieho sveta, mládež vidí svoju budúcnosť v cudzine.
Konzumný materializmus, ekonomický a mravný liberalizmus nepotrebujú kultúru. Duchovný priestor je zaplavený pseudokultúrou. Mládež je zvádzaná vidinami slobody bez hraníc, aj bez mravných hraníc, slobody egoizmu a bezohľadnosti. Kresťanské mravné princípy sa zavrhujú. Základ národnej kultúry, materinský jazyk a najvyššia forma národného jazyka Slovákov - spisovná slovenčina – sa opäť stáva aj politickou otázkou.
Slovenská publicistika je vo verejne neznámych rukách a slúži protinárodným záujmom. Neplatí v nej nijaká etika. Ani tzv. verejnoprávne inštitúcie nie sú nadstranícke a nezávislé. Široká verejnosť nemá slobodný prístup k pravdivým informáciám. Preto je manipulovateľná a manipulovaná.
Ako národ musíme znova viesť existenčný zápas. Obnovujú sa a silnejú úsilia spred r. 1919. Vstupnou obeťou je opäť slovenský juh. Ohrozená je nielen národná, lež aj územná integrita Slovenska.
Ideologickou a politickou manipuláciou sa cieľavedome devalvovala a na opak prevrátila mravná a občianska hodnota národnej hrdosti, národného vedomia, pozitívneho nacionalizmu.
Náboženstvo sa z verejného života vytláča do falošnej intimity, do súkromia, medzi hrubé múry kostolov. Náboženský predstaviteľ a hodnostár nesmie vysloviť občianske presvedčenie, tobôž už zaujať stanovisko k spoločenským a politickým otázkam, ani k takým, ktoré majú mravnú povahu. Tlak na slovenských kresťanov trvá a silnie napriek tomu, že vo vládnej koalícii majú silnú prevahu proklamatívne kresťanské strany.
Slovenská politika vegetuje na tejto otrávenej pôde – je jej produktom a obrazom. Občania sú presýtení politických hádok, klamstiev, podvodov a zápasov o moc a výhod z moci. Opakovane skúsili, že voľby nič nemenia, že sú tiež akýmsi manipulačným nástrojom, že niekdajšia vidina demokracie zostala len vidinou. Výsledok je občianska apatia, pocity bezmocnosti, nezáujem vystupovať vo verejnom priestore. Vníma sa totiž aj to, že práve tento stav slovenskej politiky a takýto vývin Slovenska a sveta podporujú nadnárodné sily, s ktorými občan nevládze zápasiť.
Kresťania si okrem toho musia uvedomovať, že kresťanstvo zaväzuje držať sa poznanej pravdy v každej situácii práve vo viere, že zápas za pravdu a dobro nikdy nie je prehratý už preto, že zmysel ľudského života sa nenapĺňa víťazstvami v tomto svete, a najmä preto, že nad silami tohto sveta je moc jeho Tvorcu, ktorému nič nie je nemožné. Uvedomujú si aj to, že i naši predkovia sa neraz nachádzali v existenčných krízach, a predsa mali odvahu a trpezlivosť zotrvávať v pravde.
Štafeta slovenskej pravdy dobehla vo svojom čase do cieľa – vyvzdorovali a vybojovali sme si vlastný štát. Ak sa slovenský existenčný zápas opäť obnovuje, je to pre nás výzva vstúpiť doň, verejne vysloviť svoje poznanie, pomenovať pravdu, lebo život – aj život nášho národa – môže byť dôstojný iba s pravdou a v pravde. Preto týmto memorandom vstupujeme do verejného zápasu a voláme doň všetkých, ktorí vyznávajú tie isté hodnoty.
Úspešnosť nášho konania bude závisieť aj od toho, akú podporu bude mať v širokom spoločenskom prostredí. Preto pozývame do spolupráce všetkých občanov SR, ktorým budúcnosť a osud nášho národa s jeho kresťanskou duchovnou orientáciou leží na srdci. Očakávame priamu podporu nielen od jednotlivcov, lež aj od tých organizácií, ktoré vyznávajú a podporujú takéto hodnoty.
Vyhlasujeme, že týmto vystúpením nezakladáme nijakú novú spoločenskú ani politickú organizáciu. Dávame však podnet na aktivizáciu občanov vo verejnom živote, na spoločné vystupovanie pri ochrane a podpore spoločných záujmov v zmysle tohto memoranda.
Našou zjednocujúcou ideou je
ochrana a presadzovanie národných záujmov, potrieb a spoločného dobra všetkých občanov Slovenskej republiky, uskutočňovanie sociálne orientovaného trhového hospodárstva, ochrana štátnej suverenity a integrity v zhode so vznikom, vývinom, kresťanskými hodnotami, tradíciami a duchom slovenského národa a s ohľadom na nové skutočnosti v Európskej únii.
Náš spoločný program stojí na týchto hodnotách:
1. Za existenčne nevyhnutné pokladáme zotrvávanie Slovenska na kresťanských základoch, a to bez ohľadu na krátkodobé vývinové trendy v tzv. vyspelom svete a v EÚ.
2. Za vnútropolitickú prioritu SR pokladáme všestrannú podporu vzdelanosti, školstva a kultúry, materiálnu aj nemateriálnu podporu tradičnej slovenskej rodiny, ochranu a podporu mravnosti s jej individuálnou orientáciou kresťansky formovaným svedomím.
3. Za prijateľnú pokladáme iba takú školskú a vzdelávaciu politiku, ktorá neznemožňuje prístup k vzdelaniu chudobným a mládež nevyháňa do cudziny.
4. V mravnej i občianskej výchove mládeže majú osobitné úlohy plniť kresťanské cirkvi. Na to im aj štát má vytvárať priaznivé podmienky.
5. Sociálne otázky a ekonomickú problematiku interpretujeme podľa učenia pápežských sociálnych encyklík počnúc encyklikou Rerum novarum z r. 1891, končiac encyklikou Centesimus annus z r. 1991.
6. Za prijateľné pokladáme iba také reformy, ktoré neožobračujú a nezotročujú občanov SR, sú sociálne únosné a neprotirečia bodu 5. Niet práva na obetovanie jednej generácie domnelým výhodám druhej generácie.
7. Maticu slovenskú pokladáme za významnú národnú inštitúciu s historicky osvedčeným a nenahraditeľným poslaním v živote slovenského národa. Z tejto skutočnosti vyplývajú štátu voči MS konkrétne povinnosti.
8. Národný štát pokladáme za výsledok prirodzeného vývinu a za súčasť spoločného dobra národného (resp. iného ustáleného) spoločenstva. Pokusy o likvidáciu národného štátu smerujú k diktatúre a vzniku novej totality.
9. Regionalizmus prijímame iba v jeho podriadenosti potrebám a záujmom národného štátu s ohľadom na nevyhnutnosť udržať funkčnosť štátu, na potrebu chrániť jeho suverenitu a územnú integritu.
10. Podnecovanie nepriateľstva medzi veriacimi a neveriacimi občanmi, vzájomne medzi veriacimi rozličných vierovyznaní, podnecovanie rozporov a nepriateľstva medzi etnikami a medzi inými skupinami obyvateľstva pokladáme za mravne neprijateľné.
11. Nevraživosť a nenávistné akty politických strán medzi sebou, politický egoizmus a bezohľadný zápas o moc a o výhody z moci protirečia princípom kresťanskej politiky, ku ktorej sa formálne hlásia viaceré politické strany.
12. Menšinová účasť kresťanov v spolkoch a koalíciách s protikresťanskou orientáciou (s agresívnou ideovou ľavicou a pravicou) je nebezpečná, lebo nevyhnutne vedie ku kompromisom, ktoré protirečia príkazom Desatora.
13. Za prirodzenú pokladáme účasť SR v EÚ s povinnosťou politickej reprezentácie chrániť tú duchovnú orientáciu Slovenska, ku ktorej sa prihlásilo 84 % obyvateľstva.
14. Štátu prikladáme povinnosť ochraňovať svoju suverenitu a územnú integritu. V politike štátu má platiť zásada, že záujmy vlastného štátu sú nadradené záujmom iného štátu a záujmom zahraničných organizácií.
15. Účasť SR na agresívnych vojenských akciách, preberanie spoluzodpovednosti za dôsledky aktu agresie dodatočnými aktivitami a spoluúčasť na výhodách, ktoré z nej pre víťazov vyplývajú, sú mravne pochybné. Vyvolávajú aj bezpečnostné riziká.
16. Zábezpeku pokoja, poriadku a zdravého vývinu spoločnosti vidíme v dôslednom rešpektovaní princípov demokracie a v ich prehlbovaní aktami priamej demokracie.
17. Kresťania Slovenskej republiky majú zo zmyslu Evanjelia povinnosť aktivizovať sa vo verejnom živote. (Odôvodňujeme to aj v brožúrke Je Slovenská republika kresťanský štát? Matica slovenská, 2002.)
18. Hlásime sa k strategickému programu orientácie SR, ktorý je formulovaný v publikovanom návrhu tzv. štátnej doktríny SR (Slovenské národné noviny, 1, 2001, Kultúra, 14 – 15, 2001, Slovenské pohľady, 1, 2001 a i.), a osvojujeme si všetky dôsledky, ktoré z nej vyplývajú.
19. Hodnotiace stanoviská cirkví k súčasným aktuálnym spoločenským, sociálnym a ekonomickým otázkam v zmysle sociálnych encyklík pokladáme za mravne veľmi aktuálne.
Poznámka: Očakávame, že tí, ktorí sa s týmto memorandom stotožnia (jednotlivci, ale i spoločenstvá a organizácie), prihlásia sa k nemu na adrese Spoločenstvo Kresťanské Slovensko, Vazovova 8, 811 07 Bratislava, aby mohli nasledovať efektívne činy.
Signatári
Prof. PhDr. Ábel Kráľ
Eva Kristínová, Miestny odbor Matice Slovenskej
Jozef Zavarský
Ing. Sidónia Boboková
Doc. RNDr. Kamila Hároníková, PhD.
Doc. RNDr. Zlatica Pikulíková CSc.
Štefan Herényi, správca farnosti
Doc. PhDr. Jozef Darmo, CSc. vysokoškolský pedagóg
Mgr. Ladislav Bulla
Elena Nižňanská
Mgr. Anna Vrbová
Emília Tiršelová
Ing. Otto Marček
Doc. Ing. Daniel Bobok PhD.
Prof. Vincen Šabík, CSc.
PhDr. Adriana Ferenčíková
PhDr. Ivan Masár
Prof. Ing. Mikuláš Sedlák
Ing. arch. Oliver Šabík
Ing. Ondrej Mikula
Ing. Vendelín Magdolen
Ing. Marián Šuran
Ing. Xénia Duchoňová
Ferdinand Klinda
Ľuboslava Klindová
Doc. RNDr. Imrich Horňanský
Ing. Ján Kahanec
Doc. Ing. Marián Zigo
Eva Zigová
Florián Haviar
Vlasta Kráľová
R. Michelko, politoligický odb. MS
František Vadovič
Mária Vadovičová
Ing. Peter Virsík
Ľudovít Tatran
PhDr. Mária Pisárčikova
Mgr. Stanislav Hric
Ing. Erich Píš
JUDr. Ľubomír Juriga – Bramkovič
Ing. Dominik Michel, CSc.
Mgr. Emil Kačala