Hlavnou úlohou konzulátu je zastupovanie a ochrana záujmov maďarských občanov pôsobiacich na Slovensku.. Efektívnosť toho do určitej miery závisí aj od slovensko-maďarských vzťahov. V poslednom roku sa v obidvoch krajinách vymenili vlády, badať zmeny v komunikácii obidvoch strán?
Tradičnú konzulárnu činnosť sme vždy kládli na odborné základy a podľa toho sme vždy postupovali. Prichádzali správy o prejavoch, ktoré možno kvalifikovať ako protimaďarské. Z kancelárie konzula nemožno rozhodnúť o ich pravdivosti, ale po určitom počte sťažností možno povedať, že môžu byť opodstatnené. Určite sú takí úradníci, ktorí ako súkromné osoby nemajú radi Maďarov, čo sa niekedy odráža aj na ich správaní.
Z maďarskej strany sú badateľné nejaké zmeny?
Konzul je v háklivej situácii, lebo je diplomat, pohybuje sa v politickom silovom poli, pričom v praxi skôr reprezentuje štátnu správu. Jeho prejavy nemožno úplne oddeliť od politického ovzdušia danej vlády.
Nemám vedomosť, aký vývoj nastal v tejto záležitosti. Bezprostredne po udalostiach sme požiadali políciu o videozáznam, incident bol témou zasadnutí zmiešaných komisií, ale na úrovni konzula nemožno posúdiť túto záležitosť. V čase zásahu proti fanúšikom bola iná situácia ako dnes. Nepostrehol som úmysel úradov dôsledne vyšetriť tento prípad. Osobne ma prekvapilo, že v hľadisku sedeli aj zástupcovia maďarskej polície. Mňa o tom neinformovali, dokonca som dostal pokyn, aby som nešiel na stretnutie 1. novembra. Až keď vznikol problém, sadol som do auta a celý druhý polčas som už sledoval. Zásah proti fanúšikom som nevidel.
Predtým maďarská strana mala jasné, o aký chúlostivý zápas ide?
Áno, ale výmena informácií sa zadrhávala. Vyslovil som výčitku, že som nevedel o prítomnosti maďarských policajtov. Vtedajšiemu štátnemu policajnému veliteľovi som povedal, že v takýchto prípadoch je žiadúca užšia spolupráca.
Možno z incidentu vyvodiť nejaký záver? Čo by maďarská strana v podobnom prípade robila inak?
Odvtedy sa zmenili zákony, aj kontrola je prísnejšia a je spoľahlivejší aj bezpečnostný systém štadiónu. Dúfam, že do takejto vyhrotenej situácie sa maďarský konzul už viac nedostane. Mám všetky dôvody predpokladať, že nové vlády našich krajín vyriešia túto otázku. Pri týchto udalostiach zohral úlohu aj fakt, že futbalový štadión zostal jediným miestom, kde sa mohli prejaviť národne cítiaci ľudia, ktorí boli roztrpčení činnosťou Gyurcsányovej vlády.
Čo sa týka každodenných vecí, zhruba koľko žiadostí prichádza na konzulát a akých oblastí sa dotýkajú?
Konzulárna činnosť sa označuje ako mnohostranná. Pracovný čas dobre vypĺňajú prípady ochrany záujmov a prípady týkajúce sa štátnej správy. Často sa robia preklady, overujú sa dokumenty, vedie sa matrika a samozrejme riešia sa aj prípady ochrany záujmov, keď napr. niekto sa cíti byť obmedzovaný v otázkach slobody, konzul často musí u dotyčného vykonať osobnú návštevu.
Podľa Vašich vedomostí, koľko maďarských občanov pôsobí a pracuje na Slovensku?
Nevedieme evidenciu. V čase komunistického režimu sa oveľa presnejšie evidoval počet osôb žijúcich a pôsobiacich v zahraničí, každý maďarský občan mal svoju zložku. Teraz to vôbec nesledujeme, existujú len odhady. Na Slovensku môžu žiť tisíce maďarských občanov. Kto sa o to zaujíma, môže získať informácie na úradoch na Slovensku, lebo kto tu žije, má povolenie na trvalý pobyt, ktoré si musí pravidelne obnovovať.
V tlači sa objavili viaceré verzie o tom, ako si vláda predstavuje úpravu zákona. Nechcel by som tipovať, aké riešenie sa prijme, ale vidím, že v tejto veci vládne neistota. Ani vo vládnej koalícii nie je potrebná zhoda. Okrem toho, ako Damoklov meč im hrozí spôsob, akým bol prijatý protizákon.
Ak by skutočne nastane takáto zmena, môže sa spochybniť jedna z najzákladnejších funkcií konzulátu?
Rozhodne musíme počkať ako bude znieť zákon. Pri výlučne maďarských občanoch nevznikne problém, ako bude konzulát postupovať v ich záležitostiach. V prípade, že Slovensko bude tolerovať inštitút dvojakého občianstva, platí ustanovenie, že osoby s dvojakým občianstvom sa vo vzťahu k slovenským úradom pokladajú za slovenských občanov.
Mnohí si to vysvetľujú tak, že Slovensko by teraz mohlo stratiť tých občanov, ktorí sa vymania spod ustanovení zákonov a štátu.
Ak by Slovensko zbavilo osoby s dvojakým občianstvom svojho občianstva, môže sa vynoriť ďalší problém. V takomto prípade by v krajine žilo veľa maďarských občanov, ktorí by sa však v rámci EÚ ťažko vyhli zodpovednosti a plneniu povinností. Čo sa týka samého maďarského zákona, ktorý umožňuje zjednodušené naturalizovanie, musím dodať, že v tejto súvislosti existujú aj iné závažné nedorozumenia. Zákon nevychádza z etnického princípu. Takýto mylný názor zaznieva aj v serióznych programoch. Ak si niekto prečíta zákon, bude mu celkom jasné, že o maďarské občianstvo môže požiadať ten, kto sám alebo akýkoľvek jeho predok bol v minulosti maďarským občanom*. Teda nejde o etnickú príslušnosť. Dalo by sa povedať aj tak, že na Slovensku sa zákon vzťahuje na každého, kto aspoň trocha sa naučil po maďarsky.
Koľkí sa na Slovensku zaujímali o dvojakého občianstvo?
Čísla zo zásady neuvádzam.
Je to v záujme uchádzačov alebo súčasť vedomej stratégie?
Mám na to viacej dôvodov. Jedným je praktické hľadisko, lebo nepoznám počet záujemcov – žiadosť možno podať kdekoľvek. Maďar zo Slovenska môže podať žiadosť v Pretórii, na generálnom konzuláte v New Yorku alebo aj v Zalaegerszegu. Nesumarizujem tieto čísla, ani nemám takú možnosť.
Bratislavský maďarský konzulát nevedie vlastnú štatistiku?
Vedieme, ale nezverejňujeme ju. V tejto súvislosti zvyčajne vždy zdôrazňujem, že tisícročný štát sa nikam neponáhľa. Otvorila sa brána medzi Maďarskom a zahraničným maďarstvom. Maďari ju môžu využiť podľa svojich pocitov a možností a všetci tí, ktorí hľadajú svoje korene a majú pocit, že patria k maďarstvu. Je cynické hovoriť o tom, že na Hornej zemi (Felvidéken) by nežiadali maďarské občianstvo z dôvodu lojality, resp. vernosti. Ak existujú také rozhodné sankcie a protizákony, nemožno hľadať mieru vernosti, dobrovoľnosti...
Z akých dôvodov, podľa osobných skúseností pracovníkov konzulátu, by chceli žiadatelia prijať maďarské občianstvo?
Prichádzajú osoby s veľmi silným maďarským národným povedomím, ktorých vnútorné oduševnenie núti, aby požiadali o občianstvo. Pevná identita a vzťah k maďarstvu sú u týchto ľudí také silné, že ich nezaujímajú dôsledky ich konania, alebo sa nachádzajú v takej životnej situácii, že to pre nich nie je podstatné. Ja sa nepokúšam presviedčať nikoho, lebo ide o ich kožu. Každý sa musí rozhodnúť podľa vlastnej životnej situácie, duševného stavu a pocitu zodpovednosti. V tejto fáze pokladám za dôležité poskytovať presné informácie.
Z maďarskej strany často počuť výhrady, že žiadatelia očakávajú od dvojakého občianstva hospodárske výhody, alebo že sú motivovaní politicky. Potvrdzujú to Vaše skúsenosti?
Pevne verím, že máme za sebou ťažké obdobie predchádzajúcich rokov. V súčasnosti maďarská vláda, ktorá spustila obnovu, má dvojtretinovú väčšinu. Treba položiť nové základy. Predchádzajúca ľavicovo-liberálna vláda, pred referendom v roku 2004, za peniaze daňových poplatníkov viedla negatívnu kampaň, v ktorej pohrozila 23 miliónom Rumunov odobratím sociálnych podpôr a prostým ľudom, zápasiacim s existenčnými problémami predkladala ničím nepodložené hrôzostrašné príbehy, v dôsledku ktorých títo stratili chuť kladne hlasovať. Tento zážitok maďarstvo odkladá do archívu.
Ale konkrétne sú aj takí žiadatelia, ktorí by sa chceli dostať k občianstvu z nejakých nekalých úmyslov?
Občas dostávam z väzníc listy podobného druhu, no v zmysle zákona nemožno naturalizovať toho, kto je právoplatne odsúdený alebo bol trestaný. Hrubý záujem pociťujem len v takýchto prípadoch. Niekedy sa vyslovuje aj obava, žeby sa niekomu mohli zhoršiť pozície, ktoré zaujíma v hospodárskom živote. Ale to nie je prejav ziskuchtivosti, ale pochopiteľná, podľa mňa bezdôvodná obava.
Čomu pripisujete fakt, že v iných krajinách sa uchádza o maďarské občianstvo oveľa viac žiadateľov?
Slovensko možno nazvať kukučím vajcom v tom zmysle, že spomedzi susedných krajín je jediné, ktoré sa ako celok vydelilo z Uhorska (Magyarországból). Nikto nespochybňuje jeho suverénnu štátnu existenciu, ale okolnosti jeho zrodu boli atypické. Mohol by som povedať, že boli neštandardné. Bolo to sprevádzané snahou o rýchlu asimiláciu neslovenských občanov. Ak porovnáme údaje sčítania ľudu z roku 1910 so súčasnými, bez akejkoľvek zaujatosti môžeme zistiť, že značná časť slovenského obyvateľstva (szlovákság) sa v posledných desaťročiach asimilovala, takže jeho identita nemohla zosilnieť. Aj títo ľudia sa môžu vrátiť k svojim maďarským koreňom, myslím si, že každý druhý Slovák mal maďarských starých rodičov.
Slovensko prebralo štátne atribúty ako určitý druh licencie, ktoré si nevybojovalo v stáročných zápasoch. Slovenská spoločnosť nesie v sebe pečať tejto skutočnosti; umelými prostriedkami sa veľmi ťažko dajú stvoriť dejiny a identita. Kult Cyrila a Metoda a kult Svätopluka berie Maďar na vedomie s trpkým úsmevom. Máme predstavu o tom, čo sa dialo na tomto území, vieme, že spontánny ľudový kult Cyrila a Metoda neexistoval, avšak svätého Štefana si ctili aj na severe. Je divné, ako vierozvestcovia preskočili cez územie dnešného Maďarska. Nie sú po nich nijaké stopy, presadzovanie ich kultu má charakter pokusu stavania akýchsi náhradných základných pilierov.
Je taká vec, ktorú by sa Maďari mohli naučiť od Slovákov?
Pred voľbami v roku 2010 som povedal, že v rámci EÚ sa dostali k sebe dva štáty predstavujúce dve krajnosti. Jednou je Slovensko, ktoré berie národnú ideu veľmi vážne - je to jeden zo základných pilierov jeho existencie a druhou je Maďarsko s ľavicovo-liberálnym vedením, ktoré sa snaží zabudnúť na to, čo znamená maďarský národ - charakterizuje ho ochota prispôsobiť sa európskemu prostrediu. Vieme – voľby to teraz vyrovnali. Vulgárnu extrémnosť sme sa samozrejme nenaučili, ale národ berieme vážne. Veď podľa historikov má národné povedomie aj taký vplyv, že posilňuje spoločenstvo a podporuje obetavosť. Ak mám cieľ, s ktorým sa stotožňujem, v danom prípade je to národ, som ochotný prinášať väčšie obete.
Ak tomu dobre rozumiem, slovenské národné smerovanie má niekedy aj dobré stránky?
Samozrejme má takúto stránku, ale nie je dobré to, že je položené na vymyslené základy. Slovenské chápanie dôležitých národných a historických otázok vychádza z virtuálnych základov, čo má svoje riziko. Protizákonom toto riziko nemožno znížiť.
Konzulát musí niekedy znášať slovenskú kritiku namierenú proti Maďarsku. Napr. občianski aktivisti pred budovou demonštrovali proti mediálnemu zákonu. Vy ste vtedy s nimi hovorili a odvolávali ste sa na dvojtretinovú plnú moc ľudu, no toto je skôr politický argument ako argument diplomata.
V podstate som uviedol právnické argumenty, demonštrantom som navrhol, aby si prečítali text a porovnali ho s európskymi normami. Jedným z hesiel demonštrantov bolo, aby sme podporovali demokraticky zmýšľajúcich Maďarov. Položil som im otázku, ktoré strany. Je tam postkomunistická maďarská strana, radikálny Jobbik a zeleno zameraná umiernená liberálna LMP. Koho teda podporujú? Vláda teraz urobí to, na čo dostala splnomocnenie. Bola to v podstate právnická argumentácia, resp. sumarizovanie volebných výsledkov.
Čo by podľa Vás mohlo zlepšiť slovensko-maďarské vzťahy? Čo je potrebné na to, aby klesol počet konfliktov a nastal ideálny stav?
Väčšia úcta k faktom. Vo vzťahoch obidvoch krajín pokladám za najväčší problém virtuálnu skutočnosť. Zvyčajne hovorím, že Trianon postihuje aj Slovensko v psychologickom slova zmysle: medzinárodné spoločenstvo uznalo suverénny štát, čo však neznamená, že mu k tomu dalo aj dejiny. Na Slovensku sa pociťuje naliehavá potreba vytvoriť virtuálne dejiny, čo spôsobuje psychologickú záťaž. Dalo by sa jej zbaviť vtedy, ak by sme si vážili fakty a na ne sa spoliehali. Bolo by dobré, keby sme o tom hovorili otvorene.